Fázy mobbingového procesu

Každý prebiehajúci proces má svoje pravidlá. Výnimku netvorí ani mobbing, ktorý prebieha podľa určitého vzoru zostaveného na základe jeho dlhodobého skúmania zo strany psychológov práce po vyhodnotení veľkého množstva zaznamenaných prípadov. Mobbing  nie je krátkodobý a jednorazový proces, ktorý vznikne náhle a s plnou silou, ale zdĺhavý a vysiľujúci, vyznačujúci sa nesmiernou dynamikou. Má niekoľko gradujúcich fáz charakterizujúcich narastajúcou aktivitou mobbera a pasivitou obeti.

V odbornej literatúre sa najčastejšie používa štvorfázový priebehový model mobbingu z pohľadu organizácie, ktorý zostavil Leymann (Huberová, 1995, Kratz, 2005):

1. fáza = Konflikty - v pracovnom, ako aj v súkromnom živote sú bežnou (niekedy nevyhnutnou) súčasťou komunikačného procesu. Etológovia ich dokonca označujú  za základný prvok ľudského života. Väčšina konfliktov, ktoré sa vyriešia môžu spôsobiť pozitívne zmeny, ako aj dôležité inovácie. V mobbingovom procese ich vyvolávajú prvé občasné útoky v podobe šírenia klebiet, zadržiavanie informácií, nedorozumenia a pod., ktoré iniciuje mobber. Často bývajú banálne, malicherné a náhodné. V prípade, že sa konštruktívne neriešia, môžu sa vystupňovať a stanú sa spúšťacím mechanizmom mobbingu. Na rozdiel od ostatných, fáza konfliktov trvá pomerne krátko.

2. fáza = Systematický psychický teror, prechod k mobbingu – zo strany mobbera ide o systematicky stupňujúce sa útoky na obeť, ktoré sú zámerne a plánovite pripravované s cieľom poškodiť a profesne ju zlikvidovať. Útočník si priberá na pomoc aj spoluúčastníkov – pomocných prisluhovačov. Snaží sa svoju obeť ovládnuť a udržiavať v neustálom napätí, pričom sa pokúša o elimináciu odporu a postupne začína s procesom jej izolácie. Stáva sa terčom stále častejších a rafinovanejších útokov s cieľom vytesniť ju z kolektívu. Tým sa mobbovaný jedinec, ktorý bol predtým považovaný za obľúbeného kolegu stáva hlavným nepriateľom voči celému kolektívu odrezaným od pracovného okolia a je mu vnucovaná rola čiernej ovce. Dlhotrvajúce a stupňujúce sa zákerné útoky páchateľa mobbingu majú za následok čoraz väčšiu zraniteľnosť a neustále sa zhoršujúci psychický a fyzický stav obete, čo ochromuje jej odolnosť. Klesá sebadôvera, znižuje sa pracovný výkon, objavujú sa symptómy stresu a strach o holú existenciu. Narastajúcemu tlaku sa snaží čeliť krátkodobými pracovnými absenciami s cieľom zotaviť sa (zotavenie je však len dočasné). Nakoniec je však zatláčaná do úplnej defenzívy a izolácie.

3. fáza = Prípad sa stáva oficiálnym – z mobbingu sa stáva vec verejná, ktorou sa začína zaoberať najvyššie vedenie organizácie v spolupráci s personálnym oddelením. V drvivej väčšine obeť ťahá za kratší koniec. Pracuje vo veľkom strese, preto robí viac chýb, je prezentovaná ako neschopná a neobľúbená v kolektíve, čo je pre riaditeľstvo organizácie dostatočným dôkazom, že problém nie je na strane páchateľa mobbingu, ale na strane mobbovaného. Organizácia nemá záujem skúmať skutočné príčiny vzniknutých problémov, preto prehliada, že obeť bola do nepriaznivého stavu násilne dotlačená. Čierna ovca sa stáva opätovne čiernou ovcou, ktorá musí v tejto fáze prijať ďalšie neprávosti zo strany zamestnávateľa, keď ju nevypočuje, ale priamo označí za príčinu vzniku problémov. Samotnému procesu mobbingu sa tak dostáva tichý súhlas vedenia a stáva sa legálnou, oficiálnou formou správania. Problémy sa riešia varovaním mobbovaného prostredníctvom upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, vyhrážaním sa preložením alebo podmienečnou výpoveďou.

4. fáza = Vylúčenie, mobber vyhral – v tejto fáze dochádza k oficiálnemu vylúčeniu obete mobbingu z kolektívu (neoficiálne k nemu došlo v predchádzajúcich fázach). Pripravuje  sa všetko k odchodu mobbovaného zo zamestnania. Cieľom organizácie je donútiť ho, aby odišiel dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy z dôvodu šetrenia finančných zdrojov potrebných na vynaloženie odstupného a prekážok vyskytujúcich sa v pracovnoprávnych predpisoch. Dôvody v nich zadefinované často nestačia na to, aby zamestnávateľ mohol dať „nepohodlnému“ zamestnancovi výpoveď. Pokiaľ nie je ochotný pristúpiť na ukončenie pracovného pomeru dohodou alebo sám podať výpoveď, tlak na jeho odchod sa zvyšuje napr. neustálym prekladaním na iné oddelenia, neprideľovaním práce, odpojením od telefónu a pod. Spočiatku iniciatívny zamestnanec takýto tlak často nevydrží z dôvodu vyčerpania všetkých svojich síl na obranu proti mobbingu a nakoniec dobrovoľne opúšťa svoje zamestnanie (ochorie, podá výpoveď, spácha samovraždu).