Ajhľa, BOSSER pred stánkom Božím !
Zverejnený príbeh vnímajte prosím ako jednu z taktík zamestnanca brániacemu sa zákerným taktikám bossera, vďaka ktorému ukončilo pracovný pomer už 5 ľudí.
Postupne sa dočítate o mnohých detailoch jeho práce a o zneužívaní právomoci vedúceho zamestnanca za obdobie rokov 2007 až 2013. Priebežne navštevujte našu stránku.
Na konci príbehu sa dozviete aj pointu jeho názvu.
Základné informácie o bosserovi
Pohlavie: žena
Povolanie: vedúci zamestnanec
V príbehu vystupuje ako: "vedúca" Helena
Prvá časť
Od ukončenia štúdií zameraných na sociálnu prácu a právo pracujem v sociálnej oblasti. Začal som ako sociálny pracovník v jednom zo zariadení sociálnych služieb (v zariadení pre seniorov) a v roku 2007 som sa stretol s "vedúcou" Helenou na pracovnom pohovore, kedy sme sa obaja uchádzali o pracovné miesto na úrade v Trenčianskom kraji - na sociálny odbor. Obaja sme boli prijatí a tak sme si navzájom zapriali k úspechu. Ja som bol prijatý na miesto radového referenta a "vedúca" Helena do vedúcej funkcie iného oddelenia v rámci sociálneho odboru a následne ju zamestnávateľ poveril riadením celého sociálneho odboru, pod ktorý spadajú dve oddelenia. V tom čase bola mojou priamou nadriadenou vedúca druhého oddelenia pani M.C., ktorá na úrade pracovala od jeho vzniku a dovolím si tvrdiť, že jej profesionálne kompetencie a hlavne jej osobnostné vlastnosti vysoko, ale naozaj vysoko presahovali kvality "vedúcej" Heleny, ktorej práve najviac vždy prekážalo, keď jej podriadení, ako sa ľudovo hovorí "majú viac rozumu" ako ona sama. Netreba sa tomu čudovať. Veď silným motivačným činiteľom páchateľa bossingu je fakt, že obeť je profesionálnejšie schopnejšia ako on sám (viď profil páchateľa mobbingu a bossingu). Úroveň profesionálnych kompetencií "vedúcej" Heleny sa prejavila už v začiatkoch jej pôsobenia vo vedúcej funkcii, keď nevedela (ako vedúci zamestnanec - odborník na danú problematiku) trivialitu a síce, aký je rozdiel medzi základnými pojmami DSS (domov sociálnych služieb) a ZSS (zariadenie sociálnych služieb). Človek si povie, nuž možno nemala len svoj deň, avšak keď som jej musel vysvetľovať, aký je rozdieľ medzi príjemcom a odosieľateľom uvedenými na listovej zásielke, až vtedy sme si uvedomili (spolu s mojou vtedajšou priamou nadriadenou - vedúcou oddelenia M.C.) kvality našej vedúcej sociálneho odboru - "vedúcej" Heleny, ktorá mi po šiestich mesiacoch môjho pôsobenia na úrade mala vypracovať písomný posudok zamestnanca potrebný pre predĺženie mojej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.
V druhej časti sa budeme venovať práve okolnostiam okolo posudku zamestnanca - resp. neprípustnej manipulácii s ním zo strany "vedúcej" Heleny. Už onedlho.
Druhá časť
V októbri 2007 sa mi mal skončiť môj pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú. Z nastavenej personálnej politiky môjho zamestnávateľa mi vyplývala povinnosť spracovať vlastné hodnotenie mojej pracovnej činnosti za prvých šesť mesiacov pôsobenia v pracovnom pomere a doplniť ho o vyjadrenia príslušných vedúcich zamestnancov. Od tohto hodnotenia záviselo, či mi môj zamestnávateľ predĺži pracovný pomer na dobu neurčitú. Bol som presvedčený o tom, že ak sa k môjmu vlastnému hodnoteniu pracovnej činnosti vyjadrí len "vedúca" Helena, t.j. doplní hodnotenie mojej osoby z pozície vedúcej odboru, moje dni na úrade budú "spočítané" vzhľadom na jej averziu voči mojej osobe, ktorú si vypracovala v priebehu prvých šiestich mesiacoch. A z akého dôvodu som sa jej tak sprotivil? Napr. tým, že:
- som si veľmi dobre nie len po pracovnej stránke, ale aj po osobnostnej rozumel s mojou priamou nadriadenou - nižšou riadiacou pracovníčkou (vedúcou oddelenia) M.C., ktorá ma pokladala za spoľahlivého zamestnanca,
- som odmietal plniť tie pracovné príkazy "vedúcej" Heleny, ktoré som pokladal za nariadené v rozpore s platnými právnymi normami a tieto sa dostávali do rozporu s názormi mojej priamej nadriadenej M.C., ktorá moje presvedčenie o nezákonnosti týchto príkazov vždy podporila,
- som si dovolil nesúhlasiť s názorom "vedúcej" Heleny, ktorý vyjadrila na spoločnom obede zamestnancov v stravovacom zariadení na adresu robotníkov stavebnej firmy stolujúcich vedľa nás v znečistenom pracovnom odeve slovami: "... takýchto špinavých robošov by sem vôbec nemali púšťať a nie tak ešte obsluhovať...",
- som sa ohradil voči jej vyjadreniam smerujúcim k rodovej diskriminácii.
Ak som si chcel teda udržať svoj pracovný pomer, musel som vymyslieť spôsob, ktorým by som zabránil "vedúcej" Helene účelovo sa negatívne vyjadrovať k mojej osobe v správe o činnosti zamestnanca, od ktorej záležalo predĺženie mojej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. A tak som si detailne preštudoval internú zamestnaneckú elektronickú poštu, ktorou ma zamestnanec personálneho oddelenia žiadal o spracovanie správy o činnosti zamestnanca a zistil som, že k tejto správe mám pripojiť vyjadrenia príslušných vedúcich zamestnancov, t.j. nie len vyjadrenie "vedúcej" Heleny, ale aj nižšej riadiacej pracovníčky M.C. Uvedené som si osvojil a požiadal som najskôr o písomné vyjadrenie k mojej osobe M.C. Nakoľko najlepšie poznala moje pracovné zručnosti, nerobilo jej žiadny problém vyjadriť sa a na moje potešenie veľmi pozitívne (... má vynikajúce teoretické vedomosti, sociálne cítenie a kladný vzťah k práci, má slušné správanie, je ochotný a podieľa sa na vypracovávaní materiálov, je prínosom na oddelení a preto doporučujem zmeniť pracovný pomer na dobu neurčitú). Následne som požiadal o vypracovanie hodnotenia "vedúcu" Helenu, ktorá keď zistila, že sa k mojej osobe pozitívne vyjadrila moja priama nadriadená M.C., stratila v sebe všetky zábrany a spustila na mňa nekontrolovateľný krik, prostredníctvom ktorého mi vyčítala moju drzosť. Avšak moja "drzosť" bola založená len na presnom plnení nariadenia zo strany personálneho oddelenia, ktoré ma požiadalo o spracovanie správy o činnosti zamestnanca. V záchvate svojej zlosti navštívila aj moju priamu nadriadenú M.C., do ktorej sa tiež neprimeraným spôsobom "pustila" a žiadala ju o prepracovanie hodnotenia mojej osoby, alebo o jeho vypustenie zo správy. Našťastie M.C. si zachovala svoju tvár a trvala na tom, že jej vyjadrenie tiež patrí do hodnotiacej správy. Pozitívne hodnotenie M.C. však nebolo žiadnou prekážkou pre "vedúcu" Helenu, aby mi doplnila do hodnotiacej správy svoje negatívne stanovisko k mojej osobe. Takto spracovanú správu (s dvoma protichodnými hodnoteniami mojej osoby) predložila vedeniu úradu. Neskôr som sa dozvedel od M.C., že vedenie úradu "vedúcu" Helenu za jej hodnotenie poriadne skritizovalo a dali jej ho prepracovať. Lenže nové (kladné) hodnotenie (na príkaz vedenia úradu) už nemala kde napísať, keďže svoju kolonku si už vyplnila kritickým hodnotením mojej osoby. Nemohla však dopustiť, aby sme sa o uvedenej skutočnosti dozvedeli a tak vymyslela naozaj "originálny" spôsob, ktorým sa snažila o to, aby sme správu o činnosti zamestnanca vypracovali v identickej podobe ešte raz. Mojej priamej nadriadenej M.C. priniesla pôvodnú správu, ktorá však bola poškodená spôsobom naozaj neprípustným - pôvodné negatívne hodnotenie mojej osoby zo strany "vedúcej" Heleny bolo vytrhnuté. Odôvodnila to tým, že sa jej na dokument vyliala káva. Avšak vytrhnutú a údajne poškodenú časť zo správy o činnosti zamestnanca nebola ochotná predložiť. A ako nakoniec pod tlakom uvedených okolností "vedúca" Helena zhodnotila moju osobu? (...uložené úlohy plní promtne, podieľa sa na spracovaní materiálov a priebežne vybavuje agendu. Súhlasím so zmluvou na dobu neurčitú.). Možno si niekto pomyslí, že takéto správanie "vedúcej" Heleny nie je možné, ale ubezpečujem všetkých, že možné je opierajúc sa o oficiálny úradný list z roku 2013 adresovaný mojej osobe zo strany riaditeľa úradu, v ktorom mi odpovedá na moju žiadosť o upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, práva na ochranu pred diskrimináciou a na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnom vzťahu, kde okrem iného uvádza: "Už pri nástupe do pracovného pomeru ste boli po skúšobnej dobe zaradený na dobu neurčitú až po kontroverznom vyhodnotení Vášho pôsobenia v pracovnom pomere počas skúšobnej doby. Správa o činnosti zamestnanca bola doplnená vyjadreniami priamej nadriadenej a vyjadrením vedúcej odboru. Obe vyjadrenia boli výrazne odčlenené a orámované. V oficiálnom dokumente, na základe ktorého rozhodol riaditeľ o doporučení predĺžiť Vám pracovný pomer na dobu neurčitu, sú obe vyjadrenia kladné a doporučujúce. Vedúca Helena priznáva, že pôvodne chcela vo svojom vyjadrení neodporučiť predĺženie Vašej pracovnej zmluvy, avšak zmenila názor, čoho doteraz ľutuje.". (Uvedenú žiadosť zamestnávateľ riešil ako sťažnosť a následne ju hlavný kontrolór úradu zaradil vo svojej správe o kontrolnej činnosti medzi opodstatnené !!!)
Pri tejto príležitosti sa chcem V.B. poďakovať za tieto riadky v liste adresovanom mojej osobe, ktorý vlastnoručne podpísal. Ďakujem mu za ďalší listinný dôkaz k príprave žaloby. Už len z podčiarknutého vyjadrenia možno usudzovať, že "vedúca" Helena má vlastný dlhoročný osobný problém s mojim ja, ktorý vôbec nesúvisí s kvalitou mojej práce. K podrobnejšej analýze tohto listu sa vrátim v ďalších neskorších častiach tohto príbehu, aby som zachoval kontinuitu.
Tretia časť
Vďaka mojej predvídavosti, priamej nadriadenej M.C. a hlavne využitia jednoduchosti a nekompetentnosti "vedúcej" Heleny mi bola zo strany vedenia úradu predĺžená pracovná zmluva na dobu neurčitú. V tom čase si dokonca samotné vedenie úradu začalo uvedomovať, koho vlastne poverilo vedením odboru a tak začalo hľadať náhradu. Kým ju však našlo, "vedúcej" Helene boli obmedzené právomoci v oblasti rozhodovania v rámci jedného oddelenia, ktorému šéfovala M.C, t.j. nižšia riadiaca pracovníčka, v tom čase moja priama nadriadená. Napriek tomu "vedúca" Helena neustále zasahovala do jej kompetencií a to až s takou drzosťou, že mi naďalej zadávala rôzne príkazy bez jej vedomia, ktoré boli nezmyselné nie len z pohľadu racionálneho, ale hlavne by ich splnenie bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi. Naďalej ma vykresľovala pred každým koho stretla v negatívnom svetle, očierňovala moju osobu a najvyšších riadiacich pracovníkov úradu presviedčala o tom, že som nespoľahlivý a neschopný zamestnanec, dokonca ma nazvala pred treťou osobou dehonestujúcim vyjadrením. Mal som však šťastie v tom, že všetky jej tvrdenia popierala vtedajšia moja priama nadriadená M.C, ktorá najlepšie poznala kvalitu mojej práce. Dôverovala mi až tak, že v čase jej dlhodobejšej neprítomnosti na pracovisku ma opakovane poverovala vedením oddelenia (aj keď som sa nikdy netúžil a ani netúžim stať riadiacim pracovníkom). Napriek nekompetentným zásahom "vedúcej" Heleny do riadiacej pôsobnosti M.C. sme bez väčších problémov zvládali plniť náročné úlohy, ktoré si však časom vzhľadom na ich rozsah vyžiadali prijatie ďalších nových zamestnancov na našej oddelenie. V roku 2008 bol náš pracovný tím doplnený o 2 spolupracovníčky, ktorých prijatie odsúhlasila M.C. Zároveň vedenie úradu hľadalo náhradu za "vedúcu" Helenu a začiatkom roka 2009 ju aj našlo. Prijali na pozíciu vedúcej odboru novú zamestnankyňu, ktorá sa stala priamou nadriadenou "vedúcej" Heleny a aj M.C. Následne sa začali realizovať zaujímavé zákulisné "hry", ktorými sa snažila "vedúca" Helena ovplyvňovať novú vedúcu odboru s cieľom vykresliť nie len moju osobu ako nedôveryhodnú, nespoľahlivú a neschopnú, ale aj M.C. a všetkých, ktorí nemali najmenší problém so mnou spolupracovať. "Vedúca" Helena si začala naivne uvedomovať, že M.C. je práve tou najväčšou prekážkou, ktorá jej bráni splniť si svoj prvotne naplánovaný cieľ - prepustenie mojej osoby zo zamestnania. Manipulácia novej vedúcej odboru zo strany "vedúcej" Heleny bola úspešná. Výsledkom bol zákaz zamestnancov oddelenia (ktorého som bol súčasťou) stretávať sa na spoločných pracovných poradách s priamou nadriadenou M.C. Jediní, ktorí tento zákaz nerešpektovali som bol ja a jedna z nových zamestnankýň tohto oddelenia. Druhá z novoprijatých (nazvem ju pani Andragogička) poslušne tento nezmyselný príkaz akceptovala a našich spoločných pracovných stretnutí s M.C. sa viac nezúčastňovala. A to i napriek tomu, že M.C. jej predtým nezištne pomohla zariadiť zmenu jej pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, nakoľko bola až príliš veľký "dobrák", citlivá osoba, ktorá mala pochopenie pre jej srdcedrásajúci príbeh o finančnej pôžičke na kúpu bytu, ktorú musí splácať a nemôže si dovoliť prísť o zamestnanie. Tlak na M.C. sa zvyšoval. Dospelo to až k tomu, že "vedúca" Helena jej povedala nasledovné slová: "zničím Ťa". M.C. nebola na takéto praktiky zvyknutá, mala svoju česť a hlavne zmysel pre spravodlivosť. Začala zvažovať podanie výpovede. Medzi týmito udalosťami (v čase, keď začala zvažovať podanie výpovede) som bol uznaný za dočasne práceneschopného a informácie o dianí na našom oddelení sa mi dostávali priamo od M.C. telefonicky a od novoprijatej kolegyne (slečny L.), ktorá spolu so mnou neakceptovala zákaz stretávania sa s našou priamou nadriadenou. Medzi týmito informáciami rezonovala najmä tá, že pani Andragogička využívala citlivosť svojej vtedajšej priamej nadriadenej M.C. a falošne ju podporovala v tom, aby radšej podala uvedenú výpoveď, ako by mala znášať neprimerané tlaky na svoju osobu. Výsledkom bola podaná výpoveď M.C., ktorú doručila zamestnávateľovi počas mojej dočasnej pracovnej neschopnosti. Neskôr M.C. uznala, že keby som nebol dlhodobo práceneschopný, tento krok by pravdepodobne neurobila. "Vedúca" Helena sa nakoniec dočkala odchodu M.C.. A mohla za to poďakovať najmä pani Andragogičke. Slečna L. ma už od začiatku upozorňovala na "kvalitu" osobnosti pani Andragogičky, ale neprikladal som tomu vážnosť. Dodnes sa presviedčam o tom, že to bola veľká chyba.
Štvrtá časť
Ukončením pracovného pomeru M.C - dlhodobej zamestnankyne a najväčšej odborníčky vo svojom odbore na úrade, ktorú po všetkých stránkach rešpektovali a uznávali aj riaditelia zriaďovateľských organizácií sa "vedúcej" Helene otvorili dvere pre realizáciu čoraz závažnejších bossingových stratégií voči mojej osobe. Príchodom novej vedúcej odboru (nazvem ju pani B.), ktorú od začiatku ovplyvňovala s cieľom znemožniť ma, avšak zároveň "skrytou formou" pracovala na jej zosadení z postu vedúcej odboru, nakoľko sa nemohla zmieriť s tým, že ju samotnú z tohto postu zamestnávateľ zosadil, ich začala uplatňovať i rafinovanejšie. Ako prvý využila monológ medzi štyrmi očami, v rámci ktorého vyslovila podobnú vyhrážku ako M.C. pred jej odchodom, kedy uviedla nasledovné: "A teraz ste na rade Vy !!!". Následne všetky bossingové stratégie uplatňovala prostredníctvom pani B., ktorú využívala ako svoj nástroj. V priebehu týždňa som bol verejne (pred celým odborom a následne najvyššími riadiacimi štruktúrami úradu) zo strany novej vedúcej odboru pani B. obvinený z toho, že cestou z práce som vo verejnom dopravnom prostriedku informoval tretie strany o priebehu mojich pracovných činností, pričom informáciu dostala práve od "vedúcej" Heleny, ktorá cestovala tým istým dopravným prostriedkom ako ja. Obvinenie bolo teda vznesené len na základe vymysleného svedectva "vedúcej" Heleny, ktorá sa od roku 2007 snaží o prepustenie mojej osoby zo zamestnania. Bola však krytá pred prípadnými následkami vyplývajúcich z nepravdivého verejného obvinenia, nakoľko toto obvinenie verejne vyriekla pani B., z ktorej si rafinovane spravila svoj nástroj pre vykonávanie bossingových stratégií. Vykonštruované obvinenie som rázne odmietol nie len na samotnej porade, ale následne aj písomne (písomnosť som adresoval najvyššiemu riadiacemu pracovníkovi úradu so svedeckou výpoveďou ďalších dvoch zamestnancov, s ktorými som cestovával), pričom som vyzval hlavných aktérov tohto vykonštruovaného obvinenia o odvolanie ich tvrdení a o verejné ospravedlnenie, nakoľko som takéto neuvážené konanie pokladal za ohováranie, ktoré definuje trestný zákon ako oznámenie nepravdivého údaju o inom, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. A aká bola reakcia najvyššieho riadiaceho pracovníka celého úradu? Úplne úbohá. Dal si ma predvolať a opýtal sa ma, že ako si dovoľujem spochybňovať jeho vlastný výber riadiacich pracovníkov. Cítil sa príliš urazený na to, aby si ma objektívne vypočul a miesto toho na mňa slovne zaútočil a vytýkal mi, že v liste som ho neoslovil celým jeho menom aj s titulmi, ale len jeho funkciou. Takýmto spôsobom najvyšší riadiaci pracovník úradu riešil prednesený problém. Ten nespočíval podľa neho v tom, že som bol verejne obvinený z niečoho, čo som neurobil, ale v tom, že som si dovolil písomne vyjadriť sa k obvineniu, že som si dovolil môj list adresovať priamo jemu. Nakoniec som však len okrem poškodenia môjho dobrého mena neutrpel žiadnu ujmu, t.j. nebol som riešený v zmysle pracovného poriadku žiadnou sankciou. Pýtam sa do dnešnej chvíle, z akého dôvodu? Z akého dôvovu nebola voči mne vyvodená žiadna zodpovednosť? Buď som teda porušil pracovný poriadok úradu (za čo mi mala byť udelená riadna sankcia), alebo som ho neporušil, ale v tom prípade sa mi mal úrad ospravedlniť. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Čo na to viac dodať? Ukážková forma bossingu a krytia bossingu zo strany vedenia úradu.
Piata časť
Po nezmyselnom obvinení vo veci porušenia mlčanlivosti zo strany "vedúcej" Heleny prostredníctvom svojho nástroja v osobe novej vedúcej odboru pani B. som sa snažil naďalej si riadne plniť svoje pracovné povinnosti popri úsilu, ktoré som musel vynakladať na svoju obranu, čo vôbec nebolo jednoduché. V tom čase som sedel v jednej kancelárii spolu so slečnou L., ktorá si zachovala svoju tvár na rozdiel od pani Andragogičky pri nerešpektovaní príkazu týkajúceho sa nestretávania sa s M.C. na pracovných poradách. Sila a kvalita osobnosti slečny L. tkvela v tom, že bola ochotná nerešpektovať absurdné nariadenia v čase, keď mala so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú. Ako jediná z odboru nemala absolútne žiadny problém zastať si moju osobu v situáciách, kedy na mňa "útočila" "vedúca" Helena. Nerobil jej žiadny problém odmietnúť úlohu, ktorej splnenie by bolo porušením právnych noriem (a nebolo ich málo). Veľmi často sa stávalo - napriek tomu, že "vedúca" Helena nebola v tom čase našou priamou nadriadenou (bola vedúcou druhého oddelenia), že sa nám snažila zadávať pracovné úlohy bez vedomia vedúcej odboru pani B. Avšak veľmi často sa aj stávalo, že obaja sme si boli toho dobre vedomí a jej snahy sme ignorovali. Neraz sme boli svedkami toho, že "vedúca" Helena následne na to stratila ako sa hovorí nervy a spustila na nás množstvo urážok so zvýšeným tónom v hlase. "Vedúca" Helena robila naďalej všetko preto, aby nás v čo najväčšej miere očiernila pred ostatnými zamestnancami úradu. V tom čase som bol ja už dosť poohováraný, nová kolegyňa - slečna L. však nie. "Vedúcej" Helene sa nepozdávalo, že slečna L. má svoju česť, svoj názor na vec, ktorý sa nebála prezentovať a hlavne, že bola ochotná si ma zastať v neľahkých situáciách. Začala preto s novou bossingovou stratégiou vo forme údajných - viacerých sťažností na naše osoby zo strany riaditeľov organizácií, ktorým zriaďovateľom bol úrad. Jej obvinenia však boli postavené len na jej tvrdeniach, ktoré nikdy neboli podložené konkrétnou písomnou sťažnosťou a preto nebolo ani čo riešiť (k poškodeniu dobrého mena to však stačilo). Zamestnávateľ vedome akceptoval skutočnosť, že "vedúca" Helena nás verejne osočuje. Ako som však už spomínal, slečna L. bola skutočná osobnosť, ktorej morálne hodnoty nedovoľovali akceptovať to, aby ju niekto urážal. Naviac, ako žena bola viac citlivá, čím nedokázala dostatočne filtrovať zo seba zvyšujúci sa tlak na svoju osobu. Rozhodla sa preto, že podá výpoveď z pracovného pomeru ku koncu r. 2009. Následne na to vyhrala konkurz na pracovné miesto v štátnej správe a v súčasnosti pracuje na lukratívnej pracovnej pozícii za oveľa výhodnejších podmienok. "Vedúcej" Helene však chýba chrbtová kosť a samotný odchod slečny L. z úradu ihneď začala prezentovať mylne s cieľom čo najviac ju ešte znemožniť. Uplatňovala to, čo jej ide stále najlepšie - klamstvo. Všetkých informovala o tom, že slečne L. nebola predĺžená pracovná zmluva na dobu neurčitú pre jej neschopnosť a preto musela z úradu odísť.
Šiesta časť
"Vedúca" Helena sa postupne - nátlakom a špinavými zákulisnými praktikami zbavovala ľudí, ktorí so mnou čo len trochu zdieľali rovnaké názory (ostatných zastrašovala). Stále jej však nedala pokoj skutočnosť, že som mu nepodľahoj aj ja. Bola z toho čoraz nervóznejšia, pretože hlavným záujmom jej stanoveného cieľa bola a teda aj stále je moja osoba. Ostatní kolegovia si veľmi rýchlo začali uvedomovať, že je lepšie vyhýbať sa mi, aby nemali problémy zo strany "vedúcej" Heleny. Jej taktika postupnej izolácie mojej osoby, ktorá patrí medzi najzávažnejšie bossingové stratégie začala byť účinná, avšak len do tej chvíle, kým mi vedúca odboru pani B. a paradoxne na podnet "vedúcej" Heleny nariadila presťahovať sa do kancelárie mojich troch ďalších kolegýň s cieľom, aby som bol "pod neustálym dohľadom". Ešte predtým však stihla zrealizovať ďalšiu zákernú bossingovú stratégiu. Využila na ňu svoju známu z toho istého mesta, z ktorého pochádza aj ona a samozrejme naivnú pani B. - vtedajšiu vedúcu odboru (jej trvanie v tejto funkcii nemalo najmä vďaka "vedúcej" Heleny dlhú životnosť). V jeden deň mi známa pani "vedúcej" Heleny zatelefonovala do práce, aby sa ma opýtala, z akého dôvodu som neposlal úradnú zásielku určenú do vlastných rúk jej matky do jej rúk. Slušne som jej uvedené vysvetlil, avšak moje vysvetlenie nebola ochotná prijať a následne sa ma opýtala, či je v práci jej známa "vedúca" Helena. V ďalší pracovný deň "vedúca" Helena dala do podateľne zaevidovať písomný elektronický podnet zo strany svojej známej doručený na jej osobnú pracovnú elektronickú poštu, v ktorom žiadala vysvetlenie ohľadne doručovania písomností. Podotýkam ešte raz, žiadala len vysvetlenie. Uvedená písomnosť ani len náznakom nespĺňala zákonné náležitosti sťažnosti v zmysle zákona o sťažnostiach a nebola ani zaevidovaná ako sťažnosť v centrálnej evidencií sťažností, nakoľko "vedúca" Helena nebola schopná pre vlastnú nevedomosť svoju priateľku poučiť o tom, aké náležitosti musí v zmysle platnej legislatívy sťažnosť obsahovať. Môjmu zamestnávateľovi však uvedená skutočnosť neprekážala a nasledovalo neuveriteľné. Okrem toho, že mi zamestnávateľ výraznou mierou znížil môj plat bez akéhokoľvek písomného zdôvodnenia (v súčasnosti patrí medzi najnižší zo všetkých zamestnancov), dostal som písomné upozornenie vo veci vylepšenia spôsobu komunikácie s klientom (nie upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny v zmysle zákonníka práce), napriek jednej zásadnej skutočnosti a síce, že priateľka pani "vedúcej" Heleny ani len náznakom vo svojom podaní nepoukazovala na neprimeraný spôsob mojej komunikácie s ňou. Nezmysel tohto upozornenia spočíval aj v tom, že zamestnávateľ paradoxne v tomto písomnom upozornení uvádza, že som sa pridržiaval platnej legislatívy a konal som tak pri doručovaní zásielky v súlade s ňou. Dodnes nechápem, ako ma mohol zamestnávateľ upozorniť na niečo, na čo sa nikto nesťažoval. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Týmto lapsusom mi zamestnávateľ poskytol ďalší listinný dôkaz (a zase len vďaka neschopnosti "vedúcej" Heleny) pre prípravu žaloby. "Vedúca" Helena si uvedenú skutočnosť pre úroveň vlastných kvalít nedokáže uvedomiť, čo je na jednej strane vynikajúce, pretože sa v rámci obrany proti bossingu riadim heslom: "Využívaj hlúposť druhého vo svoj prospech.".
Siedma časť
V predchádzajúcej časti som spomínal, že mi bola odobratá doterajšia kancelária a mojim novým pracovným pôsobiskom sa stala miestnosť, kde sedeli 3 osoby (kolegyne, vrátane pani Andragogičky). Absolútne mi to neprekážalo, nakoľko spoločnosť viacerých ľudí mi nevadí, práve naopak - vyhovuje. Smutné však na tom bolo, že celý tento cirkus ohľadne môjho sťahovania bol zrealizovaný za jediným účelom. Moja osoba mala byť ustavične monitorovaná. A ako bonus pre pani "vedúcu" Helenu mal byť dobrý pocit z toho, ako sa so mnou "zamätá". Avšak po určitom čase sa stalo niečo, čo "vedúca" Helena nečakala. Sám neviem ako, ale spoločné pracovné pôsobisko s mojimi kolegyňami mi paradoxne pomohlo dočasne účinnejšie sa brániť proti bossingovým stratégiám "vedúcej" Heleny. Možno zistili, že ich kolega nie je až taký neschopný, neprispôsobivý a nespoločenský, ako ho opisuje. Ďalšou mojou výhodou bola skutočnosť, že "vedúca" Helena nebola v tom čase moja priama nadriadená, aj keď neustále zasahovala do kompetencií vtedajšej vedúcej odboru pani B., ktorá tieto zásahy v tichosti akceptovala. Lenže časom aj vedúca odboru pani B. pochopila, kto vlastne riadi celý odbor. Začala si uvedomovať, že ona to nie je. Na svoju škodu síce trochu neskoro, ale predsa. "Vedúca" Helena okrem toho, že uplatňovala na mňa svoje bossingové stratégie, v tichosti celý čas pracovala na odstránení pani B. z funkcie vedúcej odboru prostredníctvom manželky najvyššieho funkcionára úradu, ktorá de facto riadila za svojho manžela celú organizáciu. Vtierala sa jej šikovným a podlizovačným spôsobom pod kožu (až tak, že sa nakoniec stali dobrými priateľkami, z čoho jej plynuli nezanedbateľné výhody v podobe finančných odmien a lukratívnych - aj zahraničných pracovných ciest, skoršie odchody z práce - opravné lístky na dochádzku sa vypĺňali "jedna radosť") a okrem toho, že pokračovala v očierňovaní mojej osoby, poukazovala na neschopnosť vtedajšej vedúcej odboru pani B., ktorá následne musela čeliť rôznym obvineniam zo strany vedenia úradu súviacimi s jej neschopnosťou riadenia. Samozrejme napätú situáciu na odbore začali vnímať aj ostatní zamestnanci, zvlášť keď sa pani B. - vtedajšia vedúca odboru začala pred nami vyjadrovať na "vedúcu" Helenu nie práve lichotivou formou. Následne sa stalo niečo, čo nikto z nás nečakal. Vedúca odboru pani B. musela na prelome rokov 2010/2011 zo svojho postu odstúpiť (v tom čase som už 3 roky odolával bossingovým stratégiám). "Vedúca" Helena bola nesmierne spokojná, vysmiata a plná elánu, nakoľko sa zbavila ďalšej osoby (v poradí tretej) tvoriacej medzičlánok medzi kompetenciami, ktorými by mi mohla ešte účinnejšie škodiť. Začala sa pripravovať opäť do uvoľnenej funkcie vedúcej odboru, ktorá by jej zaručovala priamy vplyv na ovládanie mojej osoby z pozície moci. Nie nadarmo sa však hovorí, že politický život je nevyspytateľný a "vedúcej" Helene sa nateraz jej sen o najvyššej riadiacej funkcii nesplnil, nakoľko na tento post prijali úplne novú zamestnankyňu, ktorá si absolútne žiadnym spôsobom nenechala od "vedúcej" Heleny zasahovať do svojich vlastných kompetencií. Pre "vedúcu" Helenu to bol šok, z ktorého sa však veľmi rýchlo spamätala (za 3 mesiace). Zrazu aj ostatní zamestnanci nemali problém si zastať moju osobu v časoch, keď "vedúca" Helena uplatňovala svoje praktiky voči mojej osobe, avšak sila jej pozície bola výraznou mierou limitovaná práve novou vedúcou odboru. Najviac som však vnímal zmenu správania v osobe pani Andragogičky. Stali sme sa kvázi priateľmi, avšak neustále som mal na pamäti jej ľudské zlyhanie z roku 2008 (viď tretiu časť) a preto som bol veľmi opatrný. Pani Andragogička sa v tomto čase prejavovala ako naozaj skvelá osobnosť, ktorá pomôže každému ako môže. Pomohla aj mne a hneď dvakrát v priebehu troch mesiacov - teda v čase, keď sme mali ďalšiu - novú vedúcu odboru, s ktorou sa snažila nadštandardne si rozumieť a na "vedúcu" Helenu zrazu nemala jedného pekného slova. Veď kto by nechcel nadštandardne vychádzať s novým vedúcim odboru? Prvýkrát mi pomohla pri nasledovnej situácii: "Vedúca" Helena si bez môjho vedomia a mimo svojej kompetencie vyžiadala z právneho oddelenia spis, ktorý som tam odovzdal na skontrolovanie.Následne cez svoju priateľku v osobe manželky najvyššieho štatutára úradu (ktorá bola zamestnaná na úrade) mu ho dala podpísať a vrátila mi ho s tým, že rozhodnutie zo spisu osobne odovzdala účastníkovi konania mimo štandardný a zákonný postup na údajný priamy príkaz pani štatutárovej. Svedkom uvedenej situácie bola aj pani Andragogička, ktorá neváhala a bez problémov mi uvedenú situáciu dozvedčila aj písomne svojim podpisom. Následne som o tom informoval novú vedúcu odboru, ktorú takéto konanie pani "vedúcej" Heleny dosť prekvapilo, ale nie až tak, aby boli vyvodené voči nej príslušné dôsledky (v tom čase už bolo známe, že "vedúca" Helena má nadštandardný vzťah s pani štatutárovou). Netrvalo dlho a "vedúca" Helena uplatnila voči mojej osobe ďalšiu zákernú bossingovú stratégiu, ktorá vyústila do udelenia prvého písomného upozornenia za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnávateľa a to len vďaka tomu, že nová vedúca odboru si nedokázala udržať svoju novú pozíciu. "Vedúcej" Helene sa v tom čase splnil sen (vďaka pani štatutárovej) a mne začala skutočná nočná mora. Paradoxne mi však dlhoročné skúsenosti s bosserom, jeho pomocnými prisluhovačmi a s bossingovými stratégiami pomohli v roku 2013 vypracovať a následne obhájiť odbornú prácu na tému mobbing a bossing vyskytujúci sa na pracoviskách pomáhajúcich profesií známkou "výborne", vďaka ktorej som si zvýšil svoju odbornú kvalifikáciu. Skúšajúca komisia nemým úžasom počúvala môj výklad založený na vlastných skúsenostiach a následne nebol pre mňa už žiadny problém vykonať druhú časť odbornej skúšky. Viac v pripravovaných častiach (vrátane druhej a zároveň poslednej pomoci pani Andragogičky mojej osobe).
Ôsma časť
V roku 2011 som už štvrtý rok odolával bossingovým stratégiám "vedúcej" Heleny, ktoré čoraz viac naberali na svojej sile, intenzite a zákernosti. V jeden pracovný deň som išiel okolo jej kancelárie a cez otvorené dvere som videl, že u nej sedí nejaký pán a popíjajú spolu šálku kávy. Nevenoval som tomu väčšiu pozornosť. Súvislosti som si začal uvedomovať až v tej chvíli, keď uvedená osoba prišla do mojej kancelárie a predstavila sa mi ako rodinný príslušník účastníka konania, ktorého spis som vybavoval práve ja. V tom momente som si bol istý, že pôjde o ďalšiu snahu "vedúcej" Heleny poškodiť ma a ukázalo sa, že som sa nemýlil. Vystupoval veľmi arogantne a odmietol všetky mnou navrhované procesné úkony v zmysle platnej legislatívy. Vedel som, odkiaľ ako sa hovorí "fúka vietor" a po jeho odchode z kancelárie som poprosil pani Andragogičku o písomnú svedeckú výpoveď opisujúcu vzniknutú situáciu, v ktorej dosvedčila, že som pri jej riešení postupoval v súlade s platnými právnymi normami (v tom čase nestála na strane "vedúcej" Heleny, ale na strane novej vedúcej odboru). Bol som si totiž istý, že príde na mňa vyfabulovaná sťažnosť. Po odchode z mojej kancelárie dotyčný totiž opäť zavítal do kancelárie "vedúcej" Heleny, kde spolu sťažnosť (lepšie povedané podanie) spísali a následne ju dali zaevidovať v podateľni úradu. Neskôr som sa dozvedel, že sťažovateľ opäť pochádza z blízkeho okolia "vedúcej" Heleny. V podaní ma poobviňoval z toho, aký som arogantný a inými urážlivými, hanebnými a klamlivými vyjadreniami, ktoré neboli podložené žiadnym dôkazom, t.j. išlo o jeho vlastné subjektívne tvrdenia. Svedomie som mal čisté a disponoval som svedeckou výpoveďou pani Andragogičky, ktorá v nej popierala jeho tvrdenia (bola to jej druhá a zároveň posledná pomoc mojej osobe). Inteligentný vedúci zamestnanec by takéto podanie založené len na tvrdeniach sťažovateľa nepodložených dôkazmi vyhodnotil automaticky ako neopodstatnené. Lenže ako som už v siedmej časti naznačil, nová vedúca odboru musela po troch mesiacoch svoj post nečakane opustiť, najmä vďaka nekalým aktivitám "vedúcej" Heleny, pričom sa tak udialo v čase, keď sa mala sťažnosť (podanie) na moju osobu riešiť. Hneď po jej odchode sa funkcie vedúcej odboru konečne a vytúžene ujala "vedúca" Helena (najmä vďaka priateľstvu s manželkou štatutára organizácie). V tej chvíli dostala do svojich rúk značnú moc, ktorá jej nerušene zabezpečovala uplatňovanie tých najzákernejších bossingových stratégií. Ihneď ich začala uplatňovať a napriek písomnému svedectvu pani Andragogičky v môj prospech, vyhodnotila podanie na moju osobu zo strany pána, ktorý s ňou popíjal v kancelárii kávu ako opodstatnené (avšak len vo svojej mysli a nie zákonným spôsobom). Pani Andragogička následne svoje svedectvo veľmi oľutovala, nakoľko bola kvôli nemu predvolaná pred vedeniu úradu, kde jej vyčítali jej iniciatívu. Následne som od zamestnávateľa obdržal prvé písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončiť so mnou pracovný pomer, ktoré mi bolo udelené na základe údajnej sťažnosti. Zámerne spomínam údajnej sťažnosti, nakoľko táto sťažnosť (podanie) nikdy nebola zaevidovaná v zmysle platných právnych predpisov v centrálnej evidencií sťažností úradu (tým podanie nie je možné považovať za sťažnosť) a sťažovateľ nikdy nedostal na svoje podanie akúkoľvek odpoveď, t.j. do dnešného dňa údajná sťažnosť nebola vybavená v súlade so zákonom o sťažnostiach. O nezákonnosti postupu týkajúceho sa vybavovania veci svedčí tiež skutočnosť, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny som dostal 7 dní predtým, ako bolo podanie voči mojej osobe pridelené na riadne vybavenie "vedúcej" Helene v internom elektronickom systéme na spracovanie podaní. Som držiteľom dvoch úradných dokumentov (jeden z nich dokonca vlastnoručne podpísala manželka štatutára organizácie ako vedúca právneho oddelenia v rámci odpovede na žiadosť o slobodnom prístupe k informáciám týkajúcej sa sťažností), ktoré jednoznačne preukazujú, že môj zamestnávateľ v danom období neevidoval a neriešil žiadnu sťažnosť smerujúcu voči správaniu alebo protizákonnému konaniu zamestnancov úradu a v ktorom jednoznačne uvádza, že úrad neeviduje ani jednu opodstatnenú sťažnosť smerujúcu na správanie a protizákonné konanie zamestnancov. Po získaní uvedených dokumentov (listinných dôkazov) som písomne požiadal zamestnávateľa o zrušenie tohto nezákonného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny opierajúceho sa o neexistujúcu sťažnosť, avšak na moju žiadosť nereagoval, čím svojou pasivitou opäť porušil právne normy SR. Nebolo sa však čomu čudovať, pretože úrad v tom čase neriadil jeho štatutár, ale manželka štatutára (spriatelená duša "vedúcej" Heleny).
Deviata časť
"Vedúca" Helena už ako poverená vedením celého odboru po čase zistila, že nebolo pre ňu najlepšie riešenie, keď som bol presadený do kancelárie mojich kolegýň. Nariadila mi preto, aby som sa opäť presťahoval do svojej pôvodnej kancelárie (najtmavšej, najvzdialenejšej a najchladnejšej, ktorej sa všetci kolegovia stránili). Spolu so mnou mal do nej prikázané presťahovať sa aj môj kolega pán D, ktorý sa po čase stal ďalšou obeťou veľmi zákerného bossingu "vedúcej" Heleny vyvrcholiaceho do výpovede z pracovného pomeru a následne do súdneho sporu o určenie neplatnosti výpovede (podrobnosti v ďalších častiach). Presadením našich osôb do nevyhovujúcich priestorov sa nás "vedúca" Helena snažila absolútne izolovať od ostatných spolupracovníkov. Ako poverená vedúca celého odboru mala konečne voľné ruky a nič jej nebránilo uplatňovať voči nám diskriminačné a bossingové správanie, ktoré sa vymykalo všetkým znakom racionality. Pred opisovaním správania sa "vedúcej" Heleny v staronovej funkcii poverenej vedúcej odboru mi však nedá nespomenúť situáciu, do ktorej sa dostal môj kolega najmä vďaka pani Andragogičke. V čase, keď pani Andragogička nemala pekného slova na "vedúcu" Helenu pred ostatnými (len nie pred ňou samotnou), vytýkala môjmu kolegovi, že jej prejavuje prílišné sympatie (veľmi slušne povedané). Použila však pri tom iné slovo, ktoré nepatrí do jazykového slovníka slušných slov zasahujúce do ľudskej dôstojnosti. Voči jej vyjadreniu sa logicky ohradil, avšak paradoxne bol zo strany pani Andragogičky za pomoci "vedúcej" Heleny pred vedením úradu obvinený práve on z urážania jej osoby a následne mu bolo udelené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. To, čo vyčítala urážlivým spôsobom ona jemu, následne od roku 2011 možno paradoxne použiť na jej osobu. Stala sa hlavným nástrojom pomoci pri bossingových stratégiách "vedúcej" Heleny, za čo jej samozrejme prináležili rôzne benefity vo forme opakovaných a najvyšších odmien aj v čase rozpočtového provizória organizácie, sprevádzala "vedúcu" Helenu skoro na každej služobnej ceste (viacdňové konferenie v luxusných hoteloch, spoločenské podujatia, školenia, skoršie odchody z práce a pod.), zariadila jej najvyššie finančné osobné ohodnotenie zo všetkých zamestnancov odboru a iné výhody. Právom jej prináležila funkcia hlavného informátora o našich osobách a aktívneho pomocného prisluhovača "vedúcej" Heleny (času na informovanie mala dosť aj cestou do práce a z práce, nakoľko "vedúcu" Helenu často vozievala vlastným autom). Pred ostatnými sa však snažila tváriť ako osoba priateľská, spoločenská, so zmyslom pre spravodlivosť a uplatňujúca najlepšie spôsoby charakterizujúce prosociálne správanie. Proste "ukážková kolegyňa" plná úsmevu a dobroty.
Desiata časť
Vyvíjaný tlak zo strany "vedúcej" Heleny nie len na moju osobu, ale aj na môjho kolegu pána D sa po našej izolácii čoraz viac stupňoval, ako napr. malicherným a ustavičným vracaním vyhotovených úradných listov na prepracovanie z dôvodu údajne nevyhovujúcej štylizácie viet, chybného označovania názvov zákonov a adresátov (pričom boli pomenované správne), nevyhovujúceho typu počítačového písma a iných bezvýznamných formálnych maličkostí, ktoré nám predtým nikto nevyčítal. Spisy nám boli zámerne zadržiavané, odovzdávané ako podpísané zo strany nadriadeného neskôr ako ostatným zamestnancom, čím dochádzalo k nedodržiavaniu lehôt v správnom konaní. Útoky sa stupňovali prideľovaním pracovných úloh nepatriacich do našej pracovnej náplne s minimálne určeným časom na splnenie, nútením vykonávať procesné úkony v správnom konaní v rozpore s platnou legislatívou, zatajovaním informácií nevyhnutných pre našu prácu, ignorovaním a zosmiešňovaním našich odborných názorov nie len pred nami samotnými, ale aj pred našimi kolegami. "Vedúca" Helena naďalej pokračovala v procese „očierňovania“ difamujúcimi tvrdeniami o našich osobách, až kým sa „opakovaná lož stala pravdou“. Zrazu nám začali niektorí kolegovia dávať najavo, že si neželajú našu prítomnosť vždy, keď sme vstúpili do miestnosti, prítomní stíchli a pohŕdavo vyjadrovali svoje pocity smerom k nám. Tí, ktorí dokázali odolať a neprijať jej difamujúce tvrdenia, naďalej s nami udržiavali neformálny priateľský kontakt, avšak len za neprítomnosti "vedúcej" Heleny a nikdy sa na našu obhajobu nepostavili. Naša izolácia sa stupňovala, prestali sme byť pozývaní na spoločenské podujatia, neformálne porady, vnútropodnikové školenia a pod. Boli nám ako jediným odopreté všetky služobné cesty a využívanie firemných benefitov (napr. používanie kávovaru na odbore). Osobne sa mi stalo, že ešte v čase, keď bola mojou priamou nadriadenou M.C. som spracoval dôležitý odborný dokument - koncepciu, ktorú sme však nestilhli pre jej odchod predložiť na schválenie zastupiteľstvu. Neskôr sa cela teoretická časť tohto dokumentu (cca prvých 50 strán) bez môjho vedomia záhadne objavila v koncepcii, ktorú "vedúca" Helena vydávala za spracovanú jej osobou, bola schválená zastupiteľstvom a následne sa stala oficiálnym východiskovým dokumentom pre prácu na našom odbore. Len škoda, že pre svoju úroveň odborných znalostí akosi nepozmenila štatistické údaje v nej uvedených (v grafoch, tabuľkách) a predložila ju na schválenie koncom roka 2009 so štatistickými údajmi z roku 2007, t.j. so starými a nevyhovujúcimi údajmi, ktoré som osobne spracovával v roku 2008 ako aktuálne. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia jej nerobilo problém vydávať odbornú prácu iného za svoju. Neskôr som sa dozvedel, ako k tomuto dokumentu prišla, nakoľko ani ja, ani M.C. sme jej ho neposkytli. Po odchode M.C. si zabezpečila stiahnutie tohto dokumentu z jej osobnej elektronickej pracovnej pošty, kde bol uložený na serveri ako elektronická pošta odoslaná mojou osobou emailom na elektronickú adresu M.C. "Vedúca" Helena sa nezastavila pred ničím. Dokonca začala neoprávnene otvárať došlú poštu adresovanú na moju osobu, čo potvrdilo aj samotné vedenie úradu pod ťarchou dôkazov na základe mojej sťažnosti voči uvedenej praktike, avšak nevyvodili voči nej žiadnu zodpovednosť. Naopak, mojej osobe (ako som už spomínal) udeľovali ako na bežiacom páse písomné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny na základe pochybných sťažností, ktore neboli zo strany vedenia úradu nikdy prešetrené v zmysle platných právnych predpisov. Ako jediný zamestnanec odboru som si musel žiadať povolenie na vykonávanie práce v čase voliteľného pracovného času (pružný pracovný čas, v ktorom si zamestnanec sám rozhoduje o začiatku a o konci svojej pracovnej zmeny). Nemohol som si sám určovať čerpanie dovolenky na rozdiel od kolegov a táto mi bola nariaďovaná príkazom zo strany organizácie. Moja absencia na pracovisku z dôvodu návštev lekára sa pravidelne overovala priamo v zdravotníckych zariadeniach ako u jediného z odboru. V čase dlhšej neprítomnosti (z dôvodu dovolenky, PN) mne a môjmu kolegovi bola na rozdiel od ostatných kolegov prideľovaná došlá úradná pošta, ktorej vybavenie nebolo závislé od našich osôb. Keď ostatní spolupracovníci boli z dôvodu služobných ciest, spoločenských podujatí a pod. mimo pracoviska, zámerne nám bol znemožňovaný prístup k úradným pečiatkam potrebných pre výkon povolania, na čo sme tiež písomne upozorňovali. Mne osobne bol zablokovaný prístup do informačných počítačových systémov bežne prístupných pre všetkých zamestnancov organizácie bez akéhokoľvek oficiálneho zdôvodnenia, čím mi bol znemožnený riadny výkon mojej práce. Uvedenú skutočnosť v súčastnosti prešetruje (okrem iného) Inšpektorát práce.
Jedenásta časť
V predchádzajúcich častiach som spomínal, že mi „vedúca“ Helena robila obštrukcie s čerpaním dovoleniek. Na základe uvedeného som jej napísal email (nakoľko slovná komunikácia s ňou nikam neviedla), prostredníctvom ktorého som ju požiadal o odpis plánu dovoleniek za náš odbor. Následne na to som dostal nasledujúcu odpoveď:
„S poľutovaním Vám musím oznámiť, že Vašej žiadosti o odpis plánu čerpania dovoleniek nie je možné vyhovieť. Chcem Vás upozorniť na skutočnosť, že plán dovoleniek nie je záväzný. K Vašej situácii, týkajúcej sa nariadeného čerpania dovolenky v trvaní 18 pracovných dní uvádzam iba to, že ... " (nasleduje neskutočne dlhá citácia paragrafov zákonníka práce). Záver jej odpovede na môj email je však napísaný naozaj inteligentne až unikátne: „Ako Váš priamy nadriadený si uvedomujem, že na to, aby ste podávali adekvátne pracovné výkony si potrebujete oddýchnuť. Toto čerpanie dovolenky je preto rovnako vo Vašom ako aj v mojom záujme. Dovolím si tiež poznamenať, že je vrcholne neslušné v oficiálnej písomnej žiadosti o čokoľvek, opomenúť použitie diakritiky a interpunkcie a vyprosím si tiež správne označenie pracovnej pozície, na ktorú som u nášho zamestnávateľa zaradená !“ Uvedenú odpoveď odoslala nie len mne, ale viacerým zamestnancom úradu.
Nedalo mi nezareagovať nasledovne:
„Vaz. pani „vedúca“ Helena - poverena vedenim oddelenia socialnej pomoci, veduca odboru socialnej pomoci,
dovolte, aby som zareagoval na Vasu elektronicku postu dorucenu mojej osobe dna xx. xx. 2013. V prvom rade sa Vam chcem uprimne ospravedlnit za neuplne oznacenie Vasej pracovnej pozicie v mojej elektronickej ziadosti o odpis planu dovoleniek zo dna xx. xx. 2013. Z Vasej odpovede na moju ziadost je jednoznacne, ze uvedena skutocnost sa Vas hlboko dotkla, co ma osobne mrzi. Nespravne oznacenie Vasej pracovnej pozicie bolo zapricinene mojou nevedomostou o zmene Vasho pracovneho zaradenia, nakolko ma o nom do dnesneho dna nikto neinformoval. V case pisania mojej ziadosti o odpis planu dovoleniek, t.j. do xx. xx. 2013 vratane, bola na oficialnom internetovom portali nasho zamestnavateľa uvedena pri Vasom mene pozicia "Poverený vedením odboru socialnej pomoci". Nasledne dna xx. xx. 2013, t.j. v case, kedy ste odpovedali na moju ziadost sa uvedena pozicia zmenila na "Vedúci odboru sociálnej pomoci" (pre pravdivost mojho tvrdenia mam k dispozicii tzv. "Prt Sc obrazovky monitora"). Dalsia skutocnost, ktora ma vsak nadalej uvadza do omylu v oznaceni Vasej pracovnej pozicie je aj oficialna spisova dokumentacia, v ktorej ste aj po datume xx. xx. 2013 vlastnorucne podpisali uradny dokument s oznacenim Vasej pracovnej pozicie ako "poverena vedením odboru sociálnej pomoci". Nakolko si Vsak vyprosujete spravne oznacovanie Vasej pracovnej pozicie, na ktoru ste u nasho zamestnavatela zaradena, budem sa riadit Vasou vizitkou pripojenou v odpovedi na moju ziadost a internetovym portalom nasho zamestnavatela. Vo Vasej odpovedi na moju ziadost o odpis planu dovoleniek dalej uvadzate, ze je vrcholne neslusne v oficialnej pisomnej ziadosti o cokolvek opomenut pouzitie diakritiky a interpunkcie, cim ste ma oznacili za vrcholne neslusneho cloveka. Je vseobecne zname nielen IT verejnosti, ale aj ostatnej verejnosti, ze v emailovej komunikacii sa neodporuca pouzivat diakritiku z dovodu rozneho kodovania jazykov (ako UTF-8, ISO-8859-2 a podobne). Je teda minimalne na uvahu, ci pouzivat v emailovej komunikacii diakritiku alebo nie. Zvlast ma prekvapuje Vase vyjadrenie o "vrcholnej neslusnosti", nakolko Vase emailova komunikacia z minulosti smerovana nie len mojej osobe je vyjadrena bez diakritiky. Takze za nepouzivanie diakritiky mojou osobou sa Vam - ak sa neurazite, nebudem ospravedlnovat. Verim, ze v buducnosti sa zdrzite konania oznacujuceho ma za vrcholne neslusneho pred tretimi osobami. Chcem sa Vam podakovat za vyklad, resp. opis ustanoveni paragrafov zakona c. 311/2001 Z. z. Zakonnik prace, avsak ubezpecujem Vas, ze nie je nutny. Z mojej ziadosti o odpis planu dovoleniek je zrejme, ze som neziadal o vysvetlenie nariadenia cerpania dovolenky (nakolko ho akceptujem ako nariadenie zamestnavatela), ale ziadal som o odpis planu dovoleniek - nic viac, nic menej. Miesto obsiahleho opisu ustanoveni paragrafov zakona c. 311/2001 Z. z. Zakonnik prace by som skor ocakaval uvedenie dovodov nemoznosti poskytnut mi plan dovoleniek 2013. Zaroven sa tymto obraciam na Vas ako na mojho priameho nadriadeneho zamestnanca so ziadostou o fotokopiu mojho osobneho spisu tykajuceho sa zamestnaneckeho pomeru, pripadne o umoznenie vyhotovit si uvedenu komplexnu fotokopiu mojou osobou. Dakujem.“
Na záver tejto časti mi nedá nespomenúť, že odpoveď na moju žiadosť o odpis plánu dovoleniek nepísala samotná „vedúca“ Helena, ale za jej počítačom práve už niekoľkokrát spomínaná pani Andragogička, čoho náhodným svedkom bol môj kolega pán D (a nie len on), ktorý neskôr podal žalobu na svojho zamestnávateľa z dôvodu neplatnosti výpovede (ide o piatu obeť „vedúcej“ Heleny, ktorá musela opustiť svoje zamestnanie).
V ďalšej časti sa dozviete, či zamestnávateľ vyhovel mojej žiadosti o fotokópiu osobného spisu týkajúceho sa zamestnaneckého pomeru.
Dvanásta časť
„Vedúca“ Helena permanentne ignorovala všetky moje pracovné názory, návrhy a oprávnené požiadavky. Keď som ju o niečo poprosil alebo požiadal ústnou formou, vždy náš vzájomný rozhovor poprela a tvárila sa, že som o nič nežiadal. Nemal som teda inú možnosť, ako využívať na vzájomnú komunikáciu elektronickú pracovnú poštu, ktorou by som sa mohol v prípade útokov na moju osobu obhajovať. Uvedená forma komunikácie však nebola pre ňu cudzia, nakoľko sama veľmi rada tento spôsob využívala pre ponižovanie nie len mojej osoby, ale aj kolegu pána D neuvedomujúc si prípadné budúce následky. V jedenástej časti som spomínal, že som ju požiadal v zmysle pracovného poriadku (t.j. najskôr svojho priameho nadriadeného) o možnosť vyhotoviť si fotokópiu môjho osobného spisu týkajúceho sa zamestnaneckého pomeru tak, ako mi to umožňuje príslušné ustanovenie Zákonníka práce. Ukázalo sa, že som zvolil tú správnu formu žiadosti, ktorou som neskôr preukázal inšpektorom práce v rámci podnetu na výkon inšpekcie práce, že som skutočne požiadal a fotokópiu zamestnaneckého spisu. Samozrejme, že „vedúca“ Helena odignorovala moju požiadavku a na môj email žiadnym spôsobom nezareagovala, teda aspoň nasledujúcich pár mesiacov, kedy ma obvinila z hrubého správania sa voči jej osobe, následne čoho mi zamestnávateľ udelil ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny (podrobnejšie sa mu budem venovať v jednej z ďalších kapitol) ako pomstu aj za to, že som sa s mojou požiadavkou o odpis osobného zamestnaneckého spisu písomne obrátil aj na jej priameho nadriadeného – riaditeľa úradu pána V. Žiadosť som mu odôvodnil ignorovaním mojej oprávnenej požiadavky zo strany „vedúcej“ Heleny, kde ako listinný dôkaz bola predložená pôvodná emailová pošta, prostredníctvom ktorej som ju požiadal o zabezpečenie kópie spisu. Pán riaditeľ V, ktorý bol len figúrka v rukách pani štatutárovej (spriaznenej duše „vedúcej“ Heleny) podobne ako „vedúca“ Helena na moju oficiálnu písomnú žiadosť zaevidovanú v centrálnej evidencii úradu vôbec nezareagoval. V rukách sa mi teda neocitla fotokópia môjho osobného zamestnaneckého spisu, ale za to som disponoval listinnými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazovali, že som si uplatnil svoj zákonný nárok. V súčasnosti ich majú vo svojich rukách už spomínaní inšpektori práce ako jeden z mojich podnetov.
Trinásta časť
V tejto časti sa budem venovať téme: Ako sme nešportovali. V jeden letný deň obdržali všetci zamestnanci od zamestnávateľa prostredníctvom pracovnej elektronickej pošty oznam, že sa bude konať športový deň s požiadavkou o spísanie zoznamu, kto sa ho zúčastní. Zároveň bola v správe uvedená informácia, že účasť na športovom dni je dobrovoľná. Vzhľadom na to, že mi zdravotné ťažkosti nedovoľovali sa ho zúčastniť, do zoznamu som sa nezapísal. Rovnako postupoval aj môj kolega pán D, ktorý mal deň predtým vlastné náročné, športové podujatie ako profesionálny športovec. „Vedúcej“ Helene uvedená skutočnosť stačila k tomu, aby opäť využila to, čo jej ide najlepšie – bossingové stratégie. Prišla nám oznámiť, že ak sa nezúčastníme športového dňa, musíme čerpať dovolenku. Dovolil som si jej oponovať s odvolaním sa na doručený email od zamestnávateľa, v ktorom sa uvádzalo, že účasť je dobrovoľná. V prípade, ak trvá na tom, že si musím čerpať dovolenku, je potrebné mi ju písomne nariadiť v zmysle Zákonníka práce minimálne dva týždne pred jej nástupom. Neviem, či pochopila, čo som jej vlastne tým povedal vzhľadom na to, že dvojtýždňová lehota na určenie dovolenky by sa určite nestihla dodržať, pretože športový deň sa mal konať hneď v nasledujúci pracovný deň. Môj kolega si dovolenkový lístok vypísal, nakoľko prehliadol skutočnosť, že účasť je dobrovoľná. Avšak, až do konania športového dňa sa aj napriek vynaloženému úsiliu nedozvedel, či mu „vedúca“ Helena dovolenku podpísala, čo ho dostalo do neistoty. Keď si však uvedomil, že účasť je dobrovoľná, viac sa uvedeným problémom nezaoberal a napriek tomu, že mal riadne vypísaný dovolenkový lístok (avšak nemal overené, či mu ho podpísala), na druhý deň prišiel tak ako ja riadne do zamestnania. Okrem nás dvoch sa športového dňa nezúčastnilo asi 50% zamestnancov. „Vedúca“ Helena sa nevedela, ako vždy zmieriť s tým, že jej nezmyselné nariadenie sme nerešpektovali a zámerne nám opäť zamedzila prístup k úradným pečiatkam potrebných pre výkon nášho povolania počas jeho konania. Kolegovi D zhodou okolností prišiel v ten deň klient za účelom vybavenie úradnej veci, ktorá sa nedala vybaviť bez úradnej pečiatky. Z uvedeného dôvodu požiadal informátora úradu o kľúč od kancelárie, kde sa pečiatky nachádzali. Informátor ho oboznámil s tým, že „vedúca“ Helena ako jediný vedúci zamestnanec neštandardne požadoval podávanie „správ“ typu kto, kedy, čo žiada (ale len v prípade, že sa to bude týkať našich osôb). Následne ho teda poprosil, aby ju informoval o tom, že potrebuje pečiatky. V telefonickom rozhovore sa „vedúca“ Helena rozčuľovala nad tým, že pán D je v práci a nie na dovolenke, pričom sa jej snažil vysvetliť, že do nástupu na dovolenku nebol oboznámený s tým, či mu bola podpísaná. Začala naňho neprimerane útočiť a nedala mu súhlas na prevzatie úradných pečiatok. Následne musel klienta oboznámiť, že jeho vec nie je schopný vybaviť z dôvodu nedostupnosti úradných pečiatok, čo sa klientovi logicky nepáčilo a vďaka bossingovým stratégiám „vedúcej“ Heleny úrad utrpel poškodenie dobrého mena nie len pred týmto klientom, ale ďalšími dvoma, ktorí prišli po ňom vybaviť si svoje záležitosti, a ktorým sme museli vysvetľovať príčinu vzniknutej situácie.
Štrnásta časť
Nezvládnutá moc v rukách nekompetentného vedúceho zamestnanca v osobe „vedúcej“ Heleny sa prejavila aj hrubým útokom na ľudskú dôstojnosť podriadeného zamestnanca. Okrem toho, že ma pred tretími osobami obvinila z vrcholnej neslušnosti, nakoľko v emailovej komunikácii nepoužívam diakritiku a interpunkciu (viď jedenásta časť), v záchvate zlosti nedokázala ovládať svoje emócie pri nasledovnej situácii. V jeden deň „vedúca“ Helena navštívila moju kanceláriu s cieľom prideliť mi pracovnú úlohu, ktorej riešenie nebolo v mojej kompetencii, nakoľko tento typ úloh podľa pracovnej zmluvy riešila pani Andragogička. Bolo mi nanajvýš jasné, prečo mi ju chcela prideliť. Jej riešenie si vyžadovalo vykonať navyše určité úkony z dôvodu nekompletnosti došlého podania. Snažil som sa jej v intenciách bežne propagovaných komunikačných metód vysvetliť, že uvedený typ pracovných úloh nevybavujem ja, ale práve pani Andragogička (ktorá ju presvedčila o tom, aby úlohu dala splniť mojej osobe). Mal som potrebu poukázať na skutočnosť prideľovania úloh, ktoré nepatria do mojej pracovnej pôsobnosti. Stávalo sa totiž už bežnou praxou, že som bol „zahlcovaný“ prácami, ktoré nesúviseli s mojimi pracovnými povinnosťami v zmysle pracovnej náplne (napr. ekonomického charakteru). Reakcia „vedúcej“ Heleny bola nevysvetliteľná, šokujúca, absolútne nevhodná a hrubo urážajúcim spôsobom zasahujúca do mravnej integrity, znižujúca ľudskú dôstojnosť, česť a vážnosť, ohrozujúca postavenie a uplatnenie v spoločnosti, keď uviedla pred treťou osobou (za prítomnosti môjho kolegu D) so zvýšeným hlasom nasledovný výrok: „Vy ste psychicky chorý, mali by ste navštíviť psychiatria.“, po ktorom môjmu kolegovi dokonca zabehla ako sa hovorí „slina“. Vyzval som ju, aby sa upokojila a neurážala ma, zvlášť nie pred treťou osobou. „Vedúca“ Helena opäť reagovala nevhodným spôsobom nasledovnými slovami: „Pán D nič nepočul, pán D nič nevidel, on je hluchý a slepý.“ a následne opustila kanceláriu s tým, že s celou silou zatvorila dvere, ktoré skoro nevydržali náraz o zárubňu. Napriek tejto ponižujúcej skúsenosti s „vedúcou“ Helenou som sa rozhodol situáciu neriešiť oficiálnou cestou - formou sťažnosti voči nadriadenému zamestnancovi až do chvíle, kým ma paradoxne obvinila ona z hrubého správania voči jej osobe, na základe ktorého mi udelil zamestnávateľ ďalšie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a po ktorom už možno považovať moju osobnú zamestnaneckú zložku za „zberňu“ uvedených dokumentov.
Pätnásta časť
V predchádzajúcej časti som uviedol, že som sa rozhodol neriešiť urážku mojej osoby zo strany „vedúcej“ Heleny sťažnosťou voči jej osobe až do chvíle, kým ma paradoxne obvinila ona z hrubého správania. Počas výkonu mojej práce mi zazvonil služobný telefón a následne ma sekretariát riaditeľa úradu predvolal na stretnutie s ním. Po príchode do jeho kancelárie mi predložil na prevzatie ďalšie upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru bez toho, aby dôvody jeho udelenia so mnou vopred prerokoval, t.j. dal mi priestor na vyjadrenie a vlastnú obhajobu. V predmetnom upozornení bolo uvedené, že som sa mal vyhrážať „vedúcej“ Helene a pritom som mal na ňu (pozn.: teraz dobre čítajte): POSMEŠNE CMUKNÚŤ. Áno, čítate dobre, naozaj v písomnom upozornení mám uvedené, že som na ňu posmešne cmukol. Pri čítaní tohto upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny (pred jeho prevzatím) som naozaj nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať nad úbohosťou oficiálneho dokumentu organizácie, ktorá je platená z daní občanov SR. Uvedená skutočnosť však nebola tá najdôležitejšia z jeho obsahu. Najzávažnejšou skutočnosťou bolo, že vyhrážanie, ktorého som sa mal dopustiť a následne posmešné cmuknutie dosvedčila krivou výpoveďou pani P – sekretárka „vedúcej“ Heleny. Osoba, z ktorej si „vedúca“ Helena spravila svojho poskoka, avšak nie na prácu, ale na donášku obedov, nákupov, varenie káv a pod. Do tej chvíle som ju poznal ako pani, ktorá snáď nikomu nedokáže ublížiť, práve naopak, pozoroval som, že sa stávala centrom zneužívania zo strany druhých pre jej neschopnosť povedať „nie“. Nikdy by ma však nebolo napadlo, že dokáže takto hlboko morálne zlyhať a potupiť si vlastnú dôstojnosť, sebaúctu a svojim neuváženým konaním podmieneným strachom z „vedúcej“ Heleny sa dopustí nepravdivým svedectvom nie len porušenia ustanovení trestného zákona, ale hlavne základných etických a morálnych princípov správania sa slušného človeka. O jej dôveryhodnosti, resp. nedôveryhodnosti sa presvedčil aj môj už teraz bývalý kolega pán D, ktorý mi poskytol listinné dôkazy vo forme elektronickej komunikácie medzi ním a pani P poukazujúce na jej morálnu vyspelosť v nasledovnom znení:
E-mail pána D smerovaný na pani P:
„Váž. pani P......., dovoľujem si Vás požiadať, aby ste mi neposúvali v elektronickom systéme záznam č. xxxx/xxxxxxx, nakoľko som si ho fyzicky neprevzal a ani som toto fyzické prevzatie svojim podpisom nepotvrdil na preberacom hárku došlej úradnej pošty. Ďakujem za pochopenie. S pozdravom Mgr. D......“ (pozn.: Bolo totiž bežnou praxou, že uvedená pani mne a pánovi D prideľovala v elektronickom systéme došlú úradnú poštu, ktorú sme si fyzicky neprevzali.)
Reakcia pani P na vyššie uvedené:
„Vážený pán D (pozn.: Jeho krstné meno uvedené vo forme zdrobneniny, napriek tomu, že si vykali.), sorry, vzhľadom na to, že v systéme figurujú kolegovia, ktorí tu už nepracujú (pozn.: Jej snaha o zosmiešnenie toho, že kolega D dostal výpoveď, avšak akosi si neuvedomila, že v tomto čase bol stále riadnym zamestnancom vo výpovednej lehote.), stalo sa mi, že som vám omylom posunula spis. Ihneď to opravím. pa.“
Reakcia pána D na urážlivý a zosmiešňujúci e-mail od pani P:
„Vážená kolegyňa pani P......, vyprosujem si od Vás, aby ste ma oslovovali zosmiešňujúcim spôsobom, ktorý ma uráža a zároveň ma zdravili ako keby sme spolu žili v jednej spoločnej domácnosti. Verím, že Vaše nedôstojné správanie voči mojej osobe sa už v budúcnosti nezopakuje. Ďakujem. S pozdravom D......“
Z uvedeného je viac než zrejmé, že pani P (osoba, ktorá sa ponížila krivou výpoveďou voči mojej osobe) používa písomnú komunikáciu založenú na zosmiešňovaní, vymykajúcu sa všetkým princípom štábnej kultúry a ponižujúcu ľudskú dôstojnosť. Keď jej nerobí žiadny problém vyjadrovať sa uvedeným spôsobom písomne, čo si asi tak dovolí ústne?
Pani P som si napriek jej nedostatkom (ktoré má každý človek) vážil a správal sa k nej s maximálnou slušnosťou. Nemôžem však nereagovať na jej podlé správanie, ktorým pomohla „vedúcej“ Helene v role druhého pomocného prisluhovača (po pani Andragogičke) v bossingových stratégiách. Som presvedčený o tom, že tak urobila pod nátlakom zo strany „vedúcej“ Heleny, avšak to ju neospravedlňuje. Nikdy nebola svedkom tejto smiešnej situácie (posmešné cmuknutie a vyhrážanie sa), čo dokazuje aj písomná svedecká výpoveď pána D, ktorý bol priamym svedkom toho, že pani P na základe môjho dotazovania v rámci vzájomného rozhovoru vyjadrila nasledovné: Nebola v miestnosti, v ktorej sa mala situácia odohrať, všetko počula cez zatvorené dvere, nakoľko má vedľa kancelárie „vedúcej“ Heleny svoju kanceláriu, a že cez tenké steny je všetko počuť. Na moju otázku ako mohla teda tvrdiť, že som na „vedúcu“ Helenu posmešne cmukol, keď takúto situáciu nevidela na vlastné oči, nakoľko sa s nami v jednej miestnosti nenachádzala a cmuknutie by určite nemohla počuť cez deliacu stenu dvoch kancelárií a už vonkoncom nemohla prostredníctvom sluchového aparátu vyhodnotiť, že išlo o „posmešné“ cmuknutie, nevedela odpovedať, tak ako nevedela zadefinovať „posmešné“ cmuknutie (pozn.: ktorého výraz je sám o sebe smiešny) a následne sa u nej prejavila vysoká miera vlastnej nervozity a rozrušenia a iba uviedla, že si nemôže dovoliť prísť o zamestnanie. T.j., svojimi vlastnými vyjadreniami priznala, že nebola svedkom uvedenej situácie nie len pred mojou osobou, ale aj pred osobou pána D a pripustila, že konala pod nátlakom z dôvodu strachu o stratu svojej pracovnej pozície.
Následne som podal sťažnosť voči udeleniu písomného upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny svojmu zamestnávateľovi, v ktorej som sa okrem iného dôrazne ohradil voči uvedeným písomným tvrdeniam v ňom uvedeným, nakoľko ich pokladám za nepravdivé, vymyslené a úmyselne vykonštruované s cieľom poškodiť ma v zamestnaní, znížiť moju vážnosť a ľudskú dôstojnosť, uškodiť mi na cti, ohroziť moje postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Uviedol som, že svedectvo pani P je založené na klamstve, nikdy nebola svedkom opisovanej skutočnosti, ktorou som mal závažne porušiť pracovnú disciplínu a ako dôkaz som priložil písomnú svedeckú výpoveď pána D a očakával som, že ju môj zamestnávateľ bude brať tak isto vážne, ako bral vážne svedeckú výpoveď pani P smerovanú voči mojej osobe. Už teraz je jasné, že pôvodné vedenie úradu sa mojou sťažnosťou vôbec nezaoberalo a na moju sťažnosť nereagovalo, čím pristupovalo rozdielne k riešeniu zdanlivo dvoch rovnakých situácií, t.j. písomné svedectvo pani P bolo dostatočný dôkazom na to, aby ma okamžite obvinili z hrubého správania voči „vedúcej“ Helene, avšak písomné svedectvo pána D (ktoré ma takú istú právnu váhu) ignorovali.
Prehlásenie pána D:
Rovnosti a spravodlivosti v rámci zamestnaneckého pomeru sa budem venovať aj v nasledovnej časti, keď poukážem na riešenie, resp. neriešenie sťažnosti, ktorú som podal na "vedúcu" Helenu za situáciu opisovanú v štrnástej časti.
Šestnásta časť
Po poslednom udelení písomného upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého som sa mal dopustiť tým, že som podľa zamestnávateľa „posmešne cmukol“ na vedúcu Helenu (viď pätnástu časť), som sa rozhodol podať na ňu tiež sťažnosť za situáciu opisovanú v štrnástej časti, keď ma pred treťou osobou označila za psychicky chorého. Podaním tejto sťažnosti som sledoval jediné a síce v pripravovanej žalobe preukázať súdu, či zamestnávateľ pristupuje rovnako dôsledne pri riešení sťažností podaných viacerými jeho zamestnancami (v tomto prípade radového zamestnanca kontra vedúceho zamestnanca). Výsledok ma neprekvapil, ale uistil v tom, že sme si „rovní a rovnejší“. Keď sa „vedúca“ Helena sťažovala na mňa, že som sa k nej hrubo správal a posmešne na ňu cmukol, jej sťažnosť bola bezodkladne riešená (bez možnosti vyjadriť sa mi k tvrdeniam) a jej výsledkom bolo udelenie písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny mojej osobe. Zamestnávateľ sa opieral len o svedeckú (písomnú) výpoveď jej „sekretárky“ pani P (dôveryhodnosti jej osoby sme sa venovali v pätnástej časti). Avšak, keď som podal sťažnosť ja na „vedúcu“ Helenu vo veci hrubého správania voči mojej osobe, ktorá sa tiež opierala o písomnú svedeckú výpoveď môjho kolegu pána D tak, ako sa opierala sťažnosť „vedúcej“ Heleny o svedeckú výpoveď pani P., t.j. nastala pre zamestnávateľa úplne identická situácia opierajúca sa o rovnaký dôkaz (písomná svedecká výpoveď), riešenie mojej sťažnosti, resp. jej neriešenie neviedlo k rovnakej sankcii (písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny udelené „vedúcej“ Helene). Zhrniem to nasledovne: Písomná svedecká výpoveď sekretárky pani P., ktorú predložila „vedúca“ Helena v rámci sťažnosti na moju osobu stačila zamestnávateľovi na to, aby jej sťažnosť vyhodnotil ako opodstatnenú a následne mi udelil písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Na druhej strane písomnú svedeckú výpoveď môjho kolegu pána D, ktorú som predložil ja v rámci mojej sťažnosti na „vedúcu“ Helenu nepovažoval môj zamestnávateľ za dostatočnú, keď sa mojou sťažnosťou vôbec nezaoberal. Dopredu som však vedel, že to takto dopadne, nakoľko v tom čase, ako som už niekoľkokrát spomínal, nad „vedúcou“ Helenou držala ochrannú ruku manželka štatutára organizácie (už bývalého) vďaka ich osobným priateľským vzťahom, ktoré jej prinášali neskutočné výhody nie len v osobnom odmeňovaní, ale aj množstva zaujímavých služobných ciest, či skorších odchodov z práce a iných privilégií.
Pre zaujímavosť prikladám prepis písomného prehlásenia pána D, ktoré nebolo dostatočným dôvodom na to, aby sa môj zamestnávateľ mojou sťažnosťou zaoberal:
Prepis písomného prehlásenia pána D:
Prehlasujem na svoju česť, že dňa xx xx xxxx navštívila kanceláriu č. xxx „vedúca“ Helena s cieľom prideliť na vybavenie žiadosť môjmu kolegovi xxx, ktorý sa jej slušným spôsobom snažil vysvetliť, že žiadosti štandardne vybavujú jeho kolegyne na to určené. Na to „vedúca“ Helena zareagovala absolútne nevhodným a pre mňa nevysvetliteľným spôsobom a označila kolegu xxx za duševne chorého slovami: „Vy ste psychicky chorý, mali by ste navštíviť psychiatra.“ Môj kolega xxx ju slušným spôsobom upozornil, aby ho neurážala a zvlášť nie pred treťou osobou. Na to „vedúca“ Helena zareagovala slovami: „Pán D nič nepočul, pán D nič nevidel, on je hluchý a slepý.“ Nikdy som nebol svedkom toho, že by môj kolega xxx voči svojej nadriadenej „vedúcej“ Heleny ani inej osobe vystupoval podobným spôsobom ako ona voči nemu. Vždy sa správal k iným osobám korektne a slušne, čo sa o jeho priamej nadriadenej tvrdiť nedá.
pán D – priamy svedok opisovanej skutočnosti (podpísaný)
Sedemnásta časť
Po dlhšej odmlke pripravujeme pokračovanie príbehu, v ktorom zhrnieme, ako to všetko dopadlo, čo sa zmenilo, pripomenieme si, kto bol najvačším pomocným prisluhovačom človeku, ktorý spôsobil finančnú ujmu svojmu zamestnávateľovi a ako sa týmto ľuďom darí v súčasnosti.