Obrana

Účinné a rýchle stratégie obrany proti mobbingu (bossingu) nie je možné jasne zadefinovať, nakoľko v súčasnej dobe neexistujú.

Mnohí autori odborných publikácií prezentujú rôzne preventívne opatrenia na predchádzanie jeho vzniku, ktoré sú však založené na teoretickej rovine problému. Podporovanie vhodného štýlu manažérstva a kultúry organizácie, realizovanie odhadu rizika, možné zmeny pracovného prostredia alebo pracovných plánov organizácie ako prevencia násilia a iné pokusy o stanovenie preventívnych stratégií vyznievajú nepochopiteľne nielen pre ľudí, ktorí mobbing (bossing) už zažili. Spoločnosť si môže takéto a im podobné stratégie naďalej bezvýznamne definovať, v aplikačnej praxi sú však úplne zbytočné, ak jej vlastný právny systém neobsahuje jasne stanovené účinné prvky ochrany pred týmto nebezpečným sociálno – patologickým javom.

Najúčinnejšou prevenciou pred jeho vznikom je teda zakomponovanie definície mobbingu (bossingu) do normatívno – právnych aktov štátu, ktoré by ho a jemu podobné taktiky vyslovene zakazovali a sankcionovali. Vykonávateľ mobbingu (bossingu) alebo organizácia tolerujúca jeho konanie si len vtedy uvedomia  rozpor s legislatívnymi normami, ak si budú vedomí ich existencie a citeľnej hrozby sankcie z nich vyplývajúcich.

Súčasná situácia je v právnom systéme Slovenskej republiky nevyhovujúca. Útočník sa spolieha na beztrestnosť svojho konania, čo vedie prakticky k nulovej motivácii k odstraňovaniu mobbingu (bossingu). Príkladom by nám mohli byť štáty ako Švédsko a Fínsko (mobbing má až 5-percentný podiel na samovraždách), ktoré majú zavedené špeciálne antimobbingové zákony rovnako ako Francúzsko, Rakúsko, Nemecko či Poľsko.

Zákony by nemali ochraňovať len fyzické zdravie zamestnancov. Dôsledkom mobbingu (bossingu) je predovšetkým psychosociálny pracovný úraz, ktorý treba hodnotiť rovnako vážne ako iné poškodenie zdravia na pracovisku.

Napriek skutočnosti, že Slovenská republika nemá prijatú antimobbingovú legislatívu, v ktorej by sme nachádzali konkrétne odkazy na riešenie problému psychického terorizovania, určitá možnosť právnej ochrany obete existuje. Opiera sa najmä  o Zákon č. 365/2004 Z. z o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) implementovaný  v rámci zásad rovnakého zaobchádzania do Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (porušením zásady rovnakého zaobchádzania je aj mobbing). Jedinou aktívnou ako tak účinnou obranou pred mobbingom z pozície jednotlivca, t.j. obete je v súčasnosti súdny spor vedený s jeho vykonávateľom, ktorého úspešnosť z pohľadu štatistík nie je vysoká (vzhľadom na chýbajúce antimobbingové zákony), avšak nie beznádejná. Veľmi záleží na tom, ako sa navrhovateľ voči odporcovi pripraví nielen po stránke dôkazných listín, ale najmä od jeho psychickej odolnosti a podpory rodinného zázemia. Prikláňame sa k názoru L. Svobodovej (2008), podľa ktorej by si mal mobbovaný položiť zásadnú otázku: Chcem alebo nechcem zostať vo svojom zamestnaní? Pokiaľ sa rozhodne zostať, mal by si zodpovedať ešte doplňujúce otázky: Mám dosť síl na obranu? Cítim sa na to? V prípade, že sa na obranu necíti, je nutné, aby zo zamestnania odišiel. Nemusí sa však cítiť zahanbený, práve naopak. Najhorším variantom je v zamestnaní zostať a ticho znášať útoky mobbera (bossera), ktorý od svojho násilného konania dobrovoľne nikdy neustúpi. Skôr alebo neskôr, k odchodu dôjde. Otázkou však je, za akých podmienok a za akú cenu (dlhodobá pracovná neschopnosť, úplne zrútenie, násilné vyštvanie a pod.). Nie je teda hanbou pred mobbujúcim utiecť, omnoho horšie je v zamestnaní zostať a nebrániť sa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že existujú tri možnosti obrany pred mobbingom z pozície jednotlivca: odísť zo zamestnania, zostať a ďalej trpieť, zostať a brániť sa. Výhodou tretej možnosti, t.j. zostať a brániť sa je zníženie vnútorného napätia samotnou obranou a vyňatie z tzv. naučenej bezmocnosti, ktorá je jedným z hlavných cieľov mobbingu. V prípade, že chce mobbovaný zvýšiť svoje šance na úspech pri domáhaní svojich práv v súdnom spore, je potrebné vopred zvoliť správnu stratégiu obrany, ktorá sa neskôr využije pri preukazovaní pravdivosti tvrdení a dokázaní jeho snahy riešenia situácie mimosúdnou cestou.