Následky

Mobbing na pracovisku je nežiaduci, čoraz častejšie vyskytujúci sa sociálno - patologický jav modernej spoločnosti, predstavujúci určitý spôsob agresívneho správania a zanechávajúci rozsiahle negatívne následky nielen na osobnosti samotnej obete, ale aj pre jednotlivé zamestnávateľské organizácie a následne pre širšiu verejnosť. Spoločnosť si najčastejšie všíma pôsobenie tohto javu len na mobbovanom jedincovi bez hlbšieho zamyslenia sa nad závažnými ekonomickými a spoločenskými následkami pre ňu samotnú. Stáva sa akýmsi „ticho“ tolerovaným spôsobom riadenia v organizáciách nevýrobnej sféry, ktorý preniká čoraz častejšie aj medzi nástroje vykorisťovania ľudí vo výrobnom procese zameraného na čo najvyšší zisk ako hlavný cieľ jej kapitalisticky orientovaného smerovania. Škody, ktoré spôsobuje na materiálnych hodnotách sú síce významného charakteru, avšak jeho skutočné nebezpečenstvo spočíva v ohrození zdravia a života mobbovaných. 

Následky mobbingu môžeme teda rozdeliť do nasledovných základných kategórií:

1. následky pre obeť,
2. následky pre organizáciu a spoločnosť.

Následky pre obeť:

Objavenie prvých príznakov mobbingu obete závisí od mnohých faktoroch ako napr. jeho intenzita a sila, kvalita rodinného zázemia a osobnostné faktory (odolnosť voči stresu, schopnosť riešiť problémy a pod.). S istotou môžeme tvrdiť, že mobbing je spolutvorcom menej či viac závažných ochorení, ktoré sú výsledkom záťažových situácií spôsobujúcich stres. Neustále pôsobenie sociálnych stresových faktorov vedie k poruchám spánku, koncentrácie a pamäti, vzniku pocitu neistoty a s ním súvisiacej straty sebahodnotenia, narušenému sebavedomiu, nervozite, všeobecným stavom úzkosti ako napr. rezignácia a pod. Nedostatok sebadôvery a motivácie je následne príčinou zníženej pracovnej výkonnosti. Mobbovaný človek má tendenciu k úniku, čo môže mať za následok zvýšenú konzumáciu psychotropných látok. Dlhodobé neriešené problémy môžu viesť až k ťažkým depresiám, vzniku postraumatických porúch a v tých najťažších prípadoch dokonca k myšlienkam na samovraždu. Vo Švédsku až 15% samovrážd bolo vyvolaných mobbingom (Ritomská, 2011). Nemecku možno až 20% samovrážd označiť ako dôsledok tohto sociálno - patologického javu (Kratz, 2005). Pre závažnosť mobbingu z pozície skúmania stresových záťažových situácií svedčí i zistenie o jeho postavení v rebríčku stresových udalostí na škále Holmesa a Raheho. Mobbing je v priemere považovaný síce za menšiu záťaž ako smrť partnera, ktorá bola ohodnotená na 100 bodov, ale zodpovedá zhruba rozvodu (73 bodov). Pre porovnanie – úmrtie blízkeho člena rodiny bolo ohodnotené na 63 bodov a strata zamestnania na 47 bodov (Novák, Capponi, 1996).

Psychické následky mobbingu sa stávajú spúšťačom vzniku psychosomatických porúch. Veľmi často dochádza u obete k zhoršeniu fyzického zdravotného stavu ako napr. bolesť hlavy, chrbtice, choroby zažívacieho traktu, znížená imunita, dýchacie problémy, kardiovaskulárne ochorenia a pod.

V neposlednom rade výraznou mierou zasahuje aj do súkromia mobbovaného, tzn., že nenarúša len pracovnú pohodu, ale všetky jeho sociálne vzťahy (v rodine, medzi priateľmi). Obeť nie je schopná odpútať sa od myšlienok vlastnej nepriaznivej pracovnej situácie, stráca zmysel pre humor, schopnosť zabávať sa a dochádza u nej k narušeniu schopnosti komunikácie, čím sa zhoršujú jej vzťahy v súkromnom živote.

Následky pre organizáciu a spoločnosť:

Z celospoločenského hľadiska má mobbingové správanie nemalé ekonomické a spoločenské následky pre organizáciu i celú spoločnosť. Podľa H. J. Kratza (2005) platí osvedčené pravidlo, že tam, kde dochádza k mobbingu sa nepracuje, nakoľko dochádza k čiastočnému vylúčeniu predovšetkým dvoch aktérov mobbingu: pôvodcu a jeho obete. Pôvodca premýšľa o tom, ako donútiť svojho kolegu k odchodu zo zamestnania a obeť nepretržite uvažuje, ako si zachrániť svoje postavenie v práci. Na prácu tak nezostáva čas ani síl. Predovšetkým firmám zameraných na zisk z výroby produktov tak vznikajú obrovské finančné straty, ktoré sa negatívne prejavujú v konkurencii s inými subjektmi.

Pozícia obete je veľmi zložitá nie len pre ňu samotnú, ale aj pre jej zamestnávateľa. Podľa Beňa (2003) podáva obeť tzv. „vnútornú výpoveď“, kedy je síce na pracovisku fyzicky prítomná, ale jej výkon zostáva hlboko pod jej skutočnými možnosťami. Okrem spomínaného poklesu výkonov sa zvyšuje jej chorobnosť a tým pracovná neschopnosť (pozn.: často je len únikom z neznesiteľného pracovného prostredia). Odhliadnutím od ekonomického hľadiska znamená mobbing pre organizáciu aj problém kvalitne nahradiť relatívnu stratu vedomostí a výkonov mobbovaného zamestnanca. Ak sa však mobbovaný rozhodne na základe neznesiteľného ponižovania odísť zo zamestnania s negatívnymi pracovnými skúsenosťami (obeťami bývajú najmä kvalitní zamestnanci), môže posilniť konkurenciu, či poškodiť meno organizácie, ktorá mobbing pripustila. Následne môže spôsobiť odchod aj ďalších kvalitných zamestnancov a organizácii hrozí, že jej zostanú len priemerní alebo menej schopní.

Mobbing stojí daňových poplatníkov značné množstvo finančných prostriedkov. Vzhľadom k tomu, že často vedie k úplnému psychickému a fyzickému vyčerpaniu, výrazne sa zvyšuje riziko ochorení vedúce k práceneschopnosti alebo k invalidite a tým sa zvyšujú finančné nároky plynúce z nemocenského a dôchodkového poistenia, nehovoriac o nákladoch, ktoré sú spojené so sťažnosťami a súdnymi spormi zaoberajúcimi sa týmto patologickým javom.