Mobbingové stratégie

Mobber (bosser) sa snaží za každú cenu dokázať svojmu zamestnávateľovi, že je pre neho najlepší zamestnanec s odhodlaním vykonať všetko preto, aby potenciálneho konkurenta z radu jeho spolupracovníkov, ktorý ho ohrozuje v postavení znemožnil s jasným cieľom – ukončenie pracovného pomeru. Používa pri tom veľké množstvo mobbingových stratégií, ktoré majú podobu drobných a často nenápadných útokov bez fyzickej sily (aj keď vo výnimočných prípadoch môže prísť k fyzickému násiliu). S ich pomocou pomaly, ale s istotou ničí svoju obeť, pričom sa neštíti použiť aj tvrdšie techniky. Vykonáva ich rafinovane, a preto sa mu dá mobbing len ťažko dokázať.

Medzi najpoužívanejšie patria verbálne útoky, ktorých je celá škála. Priama a zmysluplná komunikácia prebieha medzi aktérmi mobbingu len výnimočne, najmä v prípade, keď sa mobber snaží riešiť vlastnú pracovnú úlohu bez úspechu vzhľadom na úroveň vlastnej profesionálnej kompetencie a jediný, ktorý mu vie poradiť je práve jeho obeť. Verbálna komunikácia útočníka je charakteristická arogantnosťou, sarkastickými a ironickými poznámkami, urážkami, zlomyseľným osočovaním a narážkami. Obeť nemá  možnosť vyjadriť sa. Je okrikovaná, prerušovaná, jej názory považuje páchateľ mobbingu za nepodstatné, chybné a často ich zosmiešňuje. Ustavične ju neoprávnene kritizuje za všetko, čo v rámci svojich pracovných úloh vykoná. Pred ostatnými spolupracovníkmi a samotným riaditeľom organizácie ju označuje za odborne nekompetentnú so zvýrazňovaním jej slabých stránok. Robí si z nej rôzne vtipy, spochybňuje psychické zdravie až takým spôsobom, že začnú o nej kolovať klamstvá o nutnosti psychiatrického vyšetrenia, rozoberá jej partnerský alebo manželský život, uráža rodinných príslušníkov, naráža na výzor, postavu, oblečenie, účes a inými spôsobmi ju ponižuje. Vytýka jej správanie, ktoré bolo predtým tolerované a neodlišuje sa od správania ostatných kolegov. Aj tá najmenšia chyba, ktorá nemá žiadny významnejší vplyv na kvalitu jej práce je neprípustná, pričom dobré výkony sú prehliadané, prípadne znevažované. Je neoprávnene obviňovaná z vymyslených intríg, neprimeraného správania na základe údajných telefonických sťažností zo strany verejnosti a iných previnení, ktorých sa nedopustila (šírenie nepodložených tvrdení). Verbálne sa jej vyhráža prepustením zo zamestnania.

Páchateľ mobbingu nepoužíva pri svojich útokoch na obeť len slovné útoky, ale súčasťou jeho stratégie sú aj neverbálne, ktorými významnou mierou sťažuje a znepríjemňuje postavenie mobbovaného v pracovnej skupine. Tieto sa začínajú objavovať už v jeho počiatočnej fáze, kedy útočník svoju obeť prestane zdraviť a ignorovať pri vzájomných (aj náhodných) stretnutiach. Veľmi často využívanou technikou neverbálnych útokov je okamžité prerušenie rozhovoru mobbera (bossera) so svojimi kolegami v momente, keď obeť vstúpi do miestnosti. V prípade, že sa mobbovaný snaží verbálne komunikovať, či už so samotným mobberom (bosserom), alebo aj za prítomnosti ostatných spolupracovníkov, miesto venovania pozornosti sa mu dostáva len pohŕdavých pohľadov s nevhodnou ironizujúcou gestikuláciou, či mimikou nie len zo strany samotného mobbera ale aj od pomocných prisluhovačov.

Okrem verbálnych a neverbálnych útokov využíva páchateľ mobbingu ďalšie techniky znevažujúce jeho obeť. Neodmysliteľnou je technika izolácie obeti, tzv. viktimizácia. Táto sa prejavuje zdanlivo drobnými a náhodnými situáciami. Mobbovaný nie je pozývaný na spoločné obedy, oslavné akcie, či priateľské posedenia, pracovné porady, školenia a zámerne  sú mu zatajované dôležité informácie potrebné pre riešenie jeho pracovných úloh. Mení sa tak  v „persona non grata“ = nežiaducu osobu. Dochádza k priestorovej izolácii, kedy mu je pridelená napr. kancelária nevyhovujúcich parametrov (nedostatočné slnečné svetlo, veľkosť, vybavenie) orientovaná čo najďalej od ostatných (na konci chodby, v suteréne a pod.). Komunikácia patrí medzi základné potreby človeka a je predpokladom pre spoločenské kontakty. Kto stratí možnosť rozprávať sa s druhými, odovzdávať a vymieňať si informácie, začne už po krátkom čase trpieť (Huberová, 1995). Významnú úlohu pri izolácii obete zohrávajú aj spomínaní spolupáchatelia - pomocní prisluhovači. Zo strany mobberra (bossera) dochádza k vyvíjaniu tlaku na ich osoby s cieľom zamedziť komunikáciu medzi nimi a obeťou. Pôvodca mobbingu (bossingu) im zakazuje rozprávať sa s ňou a tí jeho požiadavky akceptujú z dôvody obáv zo straty výhod a pracovných benefitov.

Mobbingové stratégie sa vyskytujú aj v zákerných podobách. Ako príklad uvádzame sabotovanie práce obete. Mobber (bosser) je schopný postarať sa o miznutie pracovných podkladov ako sú spisy, listy a pod. a následne o ich „náhodné“ objavenie. Zámerne zabezpečuje blokádu spolupráce obete s jej kolegami pri riešení pracovnej úlohy, prípadne využíva informačnú lož, kedy dôležité rokovania potrebné na jej vyriešenie úmyselne nesprávne terminuje a zamlčuje dôležité skutočnosti pre výkon povolania. Nezriedka sa dopúšťa aj duchovnej krádeže dobrých nápadov či nových návrhov. Je schopný zadávať nezmyselné úlohy a striktne vyžadovať ich plnenia s cieľom nadmerne ju pracovne zaťažiť, prípadne jej zadávať také, ktorých splnenie nie je v jej silách, alebo ostatní ich nechcú riešiť z dôvodu náročnosti.

Ďalšiu skupinu mobbingových stratégií tvoria techniky, ktoré evidentným spôsobom znevýhodňujú, diskriminujú mobbovaných voči ostatným spolupracovníkom tým, že nie je s nimi zaobchádzané v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. Môžeme sem zaradiť trvalú kontrolu obete, ktorá je vykonávaná účelovo a nad bežný rámec na danom pracovisku (obľúbenú techniku nadriadeného, ľahko zdôvodniteľnú ako plnenie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie). Týka sa prehnanej pedantnej kontroly čiastkových výsledkov jej práce, dochádzky, predpísaných prestávok v práci, permanentného overovanie návštev lekára priamo v zdravotníckom zariadení, vyžadovania detailných zdôvodnení mylných zaznamenaní prerušenia pracovného času v elektronickom systéme dochádzky a žiadostí o čerpanie dovolenky, príp. obštrukcie pri jej schvaľovaní a pod. Zásada rovnakého zaobchádzania sa nedodržuje ani v prípade dlhodobej neprítomnosti obete na pracovisku z dôvodu dovolenky alebo choroby, kedy je jej ako jedinej naďalej prideľovaná napr. došlá úradná pošta, ktorej vybavenie nie je od nej závislé. Má zakázané využívať rôzne benefity zo strany zamestnávateľa bežne prístupné ostatným členom pracovnej skupiny (kávovar, mikrovlnná rúra a pod.), prípadne si musí pýtať ako jediná povolenie na ich využívanie.